Už žiadne bifľovanie nemeckých prídavných mien! Jeden príbeh vám to vysvetlí raz a navždy.
Čo vás na nemčine najviac trápi?
Ak je vaša odpoveď „koncovky prídavných mien“, gratulujem, určite nie ste sami. Tie koncovky, ktoré sa menia ako nočná mora podľa rodu, čísla a pádu podstatného mena, sú pre začiatočníkov doslova „prvou veľkou prekážkou“.
Všetci sme to zažili: pri pohľade na zložitú tabuľku skloňovania sme si škrabali hlavu a bifľovali sa, len aby sme urobili chybu hneď pri prvej vete.
Čo keby som vám však povedal, že skloňovanie nemeckých prídavných mien sa vôbec nemusí učiť naspamäť? Za týmto systémom sa skrýva súbor veľmi šikovných, ba priam elegantných „pravidiel pracoviska“.
Dnes vám pomocou jednoduchého príbehu pomôžeme raz a navždy pochopiť túto logiku.
Zamestnanec, ktorý „číta šéfovi z tváre“
Predstavte si, že každá nemecká podstatná fráza je malý tím s jasným rozdelením úloh.
- Člen (der, ein...) = Šéf
- Prídavné meno (gut, schön...) = Zamestnanec
- Podstatné meno (Mann, Buch...) = Projekt
V tomto tíme má zamestnanec (prídavné meno) len jednu kľúčovú úlohu: doplniť medzery.
Hlavnou úlohou šéfa (členu) je objasniť kľúčové informácie o projekte (podstatnom mene) – teda jeho „rod“ (mužský/stredný/ženský rod) a „pád“ (jeho funkciu vo vete).
A zamestnanec (prídavné meno) je veľmi „chápavý“; najprv si všíma, do akej miery šéf prácu vykonáva, a potom sa rozhodne, čo treba urobiť.
Keď rozumieme tejto premisie, pozrime sa na tri bežné „pracovné scenáre“.
Scenár jeden: Šéf je mimoriadne schopný (Slabé skloňovanie)
Keď sa v tíme objavia určité členy ako der, die, das, je to, akoby prišiel mimoriadne schopný šéf s jasnými pokynmi.
Pozrite sa:
- der Mann: Šéf vám jasne hovorí, že projekt je „mužský rod, nominatív“.
- die Frau: Šéf vám jasne hovorí, že projekt je „ženský rod, nominatív“.
- das Buch: Šéf vám jasne hovorí, že projekt je „stredný rod, nominatív“.
Šéf podá všetky kľúčové informácie jasne a zreteľne, čo musí urobiť zamestnanec (prídavné meno)?
Nemusí robiť nič, môže si vyložiť nohy a oddychovať!
Stačí, ak na koniec symbolicky pridá -e alebo -en, čo znamená „prečítané, prijaté“, a práca je hotová.
Der gut_e_ Mann liest. (Ten dobrý muž číta.)
Ich sehe den gut_en_ Mann. (Vidím toho dobrého muža.)
Kľúčové pravidlo: Silný šéf, slabý ja. Ak šéf poskytne všetky informácie, zamestnanec použije len najjednoduchšie koncovky. Tomu sa hovorí „slabé skloňovanie“. Nie je to jednoduché?
Scenár dva: Šéf dnes neprišiel (Silné skloňovanie)
Niekedy v tíme jednoducho nie je žiadny šéf (člen). Napríklad, keď hovoríte o niečom všeobecnom:
Guter Wein ist teuer. (Dobré víno je drahé.)
Ich trinke kaltes Wasser. (Pijem studenú vodu.)
Šéf nie je prítomný, nikto neposkytuje informácie o „rode“ a „páde“ projektu, čo teraz?
V takejto chvíli musí zamestnanec (prídavné meno) vystúpiť a prevziať všetku zodpovednosť! Musí nielen opísať projekt, ale aj jasne zobraziť všetky kľúčové informácie (rod a pád), ktoré šéf neposkytol.
Takže zistíte, že pri neprítomnosti šéfa sa koncovky zamestnanca (prídavného mena) takmer presne podobajú na koncovky toho „mimoriadne schopného šéfa“ (určitého člena)!
- der → guter Wein (mužský rod, nominatív)
- das → kaltes Wasser (stredný rod, akuzatív)
- dem → mit gutem Wein (mužský rod, datív)
Kľúčové pravidlo: Ak šéf nie je, ja som šéf. Ak nie je člen, prídavné meno musí použiť najsilnejšie koncovky a doplniť všetky informácie. Tomu sa hovorí „silné skloňovanie“.
Scenár tri: Šéf je nejasný (Zmiešané skloňovanie)
Prichádza najzaujímavejšia situácia. Keď sa v tíme objavia neurčité členy ako ein, eine, je to, akoby prišiel šéf, ktorý hovorí len polovicu a je trochu nejasný.
Napríklad, šéf hovorí:
Ein Mann... (Jeden muž...)
Ein Buch... (Jedna kniha...)
Tu je problém: Ak sa pozriete len na ein, nemôžete si byť na 100 % istí, či ide o mužský rod nominatív (der Mann) alebo stredný rod nominatív/akuzatív (das Buch). Informácie sú neúplné!
V takejto chvíli musí „chápavý“ zamestnanec (prídavné meno) prísť na „záchranu“.
Presne tam, kde sú šéfove informácie nejasné, ich doplní.
Ein gut_er_ Mann... (Šéfovo „ein“ je nejasné, zamestnanec doplní informáciu o mužskom rode pomocou -er.)
Ein gut_es_ Buch... (Šéfovo „ein“ je nejasné, zamestnanec doplní informáciu o strednom rode pomocou -es.)
V iných prípadoch, keď sú informácie jasné, napríklad datív einem Mann, šéfovo -em už poskytlo dostatok informácií, a zamestnanec môže opäť pokračovať v ničnerobení:
mit einem gut_en_ Mann... (Šéfovo „einem“ je veľmi jasné, zamestnancovi stačí použiť jednoduché -en.)
Kľúčové pravidlo: Čo šéf neobjasní, to doplním ja. To je podstata „zmiešaného skloňovania“ – zasiahnuť len vtedy, keď je to potrebné, a doplniť chýbajúce informácie neurčitého člena.