Spôsob, akým sa učíte jazyky, je možno od začiatku chybný

Mnohí z nás to poznajú: strávili sme roky učením sa angličtiny, naučili sa nespočetné množstvo slovíčok naspamäť, len aby sme pri stretnutí s cudzincom vedeli povedať nanajvýš „How are you?“. Alebo si stále myslíme, že učiť sa jazyk by sa malo začať frázami „Dobrý deň“ a „Ďakujem“, aby sme sa mohli rozprávať s miestnymi a cestovať.

Čo keby som vám však povedal, že existuje oveľa silnejší spôsob učenia, ktorý nesleduje cieľ „plynulého rozhovoru“, ale vníma jazyk ako kľúč na odomknutie sveta, ktorý vás skutočne fascinuje?

Dnes by som sa s vami chcel podeliť o jeden príbeh. Hlavnou postavou príbehu je taiwanský doktorand, ktorý v Nemecku študuje byzantskú históriu. Kvôli svojmu výskumu sa doslova „donútil“ stať „dekodérom“ nemčiny, francúzštiny, starogréčtiny a latinčiny.

Vnímajte učenie sa jazyka ako detektívnu hru

Predstavte si, že ste špičkový detektív, ktorý preberá nevyriešený prípad zahalený prachom tisícročí – tajomstvo vzostupu a pádu Byzantskej ríše.

Tento prípad je príliš starý; všetky pôvodné spisy (primárne zdroje) boli napísané dvoma starodávnymi „kódmi“ (starogréčtina a latinčina). Ak chcete pochopiť tieto primárne dôkazy, musíte sa najprv naučiť tieto dva kódy dešifrovať.

Ešte zložitejšie je to, že za posledných sto rokov najlepší detektívi (moderní učenci) z celého sveta tento prípad tiež študovali. Vo svojich rodných jazykoch – nemčine a francúzštine – napísali obrovské množstvo analytických poznámok. Ich výskumné výsledky sú kľúčové stopy k vyriešeniu prípadu, ktorým sa nemôžete vyhnúť.

Čo s tým?

Jediný spôsob je stať sa „superdetektívom“, ktorý ovláda viacero jazykov.

Tento doktorand histórie je presne takýto „superdetektív“. Jeho cieľom nebolo naučiť sa objednať si kávu po latinsky, ale dokázať prečítať diela Cicerona a preniknúť hmlou tisícročnej histórie. Nemčinu a francúzštinu sa neučil ani na to, aby sa s ľuďmi len tak rozprával, ale aby mohol stáť na pleciach obrov a porozumieť najmodernejšiemu akademickému výskumu.

Vidíte, keď sa cieľ učenia zmení z „každodennej komunikácie“ na „vyriešenie záhady“, celá logika učenia sa mení.

Vaše „prečo“ určuje vaše „ako sa učiť“

Učebná cesta tohto doktoranda dokonale ilustruje túto zásadu:

• Starogréčtina a latinčina: Len čítať, nie hovoriť. Jeho učiteľ na hodinách neučil „Ako sa máš?“, ale rovno vytiahol Caesarove „Zápisky o vojne v Gálii“ a hneď začal analyzovať gramatickú štruktúru. Pretože cieľom bolo čítať literatúru, celá výučba sa sústredila na túto podstatu. Učil sa starogréčtinu rok a pol a dokonca ju nevedel použiť ani na jednoduchý pozdrav, ale to mu nebránilo v čítaní náročných starovekých textov.

• Nemčina a francúzština: Ako „nástroje na riešenie prípadov“. Musel viesť hlboké akademické diskusie v nemčine so svojím školiteľom a spolužiakmi, preto musel mať výborné znalosti nemeckého hovorenia, počúvania, čítania aj písania. Francúzština bola zase nevyhnutným nástrojom na čítanie rozsiahlych výskumných materiálov. Tieto dva jazyky boli jeho zbraňami na prežitie a boj v akademických kruhoch.

Najväčšou inšpiráciou, ktorú nám tento príbeh prináša, je: Prestaňte sa pýtať „Ako sa naučiť jazyk dobre?“, najprv sa spýtajte sami seba „Prečo sa učím?“

Chcete rozumieť francúzskemu filmu bez titulkov? Chcete si prečítať originálny román japonského autora? Alebo chcete komunikovať s kolegami z celého sveta a spoločne dokončiť projekt?

Čím konkrétnejšie a naliehavejšie je vaše „prečo“, tým viac smeru a motivácie bude mať vaše učenie. Už sa nebudete trápiť s tým, že „toto slovo je zbytočné“, pretože viete, že každé slovo a každá gramatická štruktúra, ktorú sa učíte, je kľúčom, ktorý otvára váš „poklad“.

Jazyk je mostom spájajúcim svet

Zaujímavé je, že angličtina tohto doktoranda sa zlepšila práve v Nemecku.

V jeho výskumnej oblasti sa zhromaždili vedci z celého sveta, ako napríklad zo Švédska, Brazílie, Talianska. Keď sa všetci stretli, angličtina sa stala najpohodlnejším spoločným jazykom. Práve táto skutočná potreba komunikácie na riešenie problémov spôsobila, že jeho anglické schopnosti prudko vzrástli.

To práve dokazuje, že podstatou jazyka je spájanie. Či už ide o spájanie starovekej múdrosti, alebo spájanie ľudí z rôznych kultúrnych prostredí v modernej dobe.

V dnešnom globalizovanom svete sa každý z nás môže stať takýmto „spojovateľom“. Možno nepotrebujete ovládať štyri či päť jazykov ako on, ale mať nástroj, ktorý kedykoľvek prelomí komunikačné bariéry, vás nepochybne posunie ďalej. Dnes už chatové aplikácie ako Intent dokážu vďaka vstavanej umelej inteligencii v reálnom čase prekladať, čo vám umožní jednoducho komunikovať s ľuďmi z ktoréhokoľvek kúta sveta v ich rodnom jazyku. Je to ako by ste si do svojich myšlienok nainštalovali „univerzálny prekladač“, čo robí spájanie jednoduchším ako kedykoľvek predtým.

Takže, prestaňte vnímať učenie sa jazyka ako drinu.

Nájdite to „prečo“, ktoré vás nadchne, nájdite tú „záhadu“, ktorú chcete vyriešiť. Potom vnímajte jazyk ako svoj nástroj na objavovanie a odvážne sa vydajte objavovať ten širší svet. Zistíte, že proces učenia už nebude bolestivým trápením, ale cestou objavov plnou prekvapení.